abistai, -ê
m., nom. propr.
etiam:
bisai
Br
HR
Abisaj
EN
Abishai
GR
Ἀβεσσά
LA
Abisai
– filius Sarviae, sororis David: bihu že tri s(i)ni arive ioab i abistai BrVat₅ 157d bisai VO 319a N₂ 174c Vb₄ 203b Aβεσσα Abisai 2Reg 2,18.
Cf.