izgarati (se), -a/ (se), -aewi (se) ipf.
Br; COxf Žg
izgarati, sagorijevati do kraja, dogorijevati; burn out, burn up, burn down; — κατακαίεσθαι; conburi, ardere: vidê êko kupina gorêše nь ne iz’garaše reče že moisêi idu i viju … počto ne izgaraet’ kupina BrVO 192d iz’garaše … iz’garaetь N2 92a izgaraše … izgaraet’ Vat5 91a Pm 89a Bar 181d Vb1 125a ὁ δὲ βάτος οὐ κατεκαίετο … τί ὅτι οὐ κατακαίεται ὁ βάτος quod rubus … non conbureretur … quare non conburatur rubus Ex 3,2-3; sp(a)s(e)nie ubo ihь ot g(ospod)a očito b(i)si egda ne iz’garahu i hv(a)lahu BrN2 447b Vat6 136c izgarahu Lab 82b Vat19 317b Bar 375a quando illi non ardebant; poč’to oni ot og’na izb(a)vleni b(i)še a si vь ogni iz’garahu BrN2 447c izgarahu Vat6 136cd Lab 82c; v tretu že noĉь êvi se obema skrĉuĉi i raz’srena va obraze ogan’nomь kako da bi vasь domь izgara[ra]lь CŽg 108r ac si tota domus arderet ║ k(a)ko da bi se v(a)sь d(o)mь važgalь CIvan 115r; ne da mi nied’noga dobra učiniti za ko va več’nom’ og’ni imam’ goriti s tobu u toliko z’li muci ka se ne iz’gara nikadar’ COxf 8b. – Exh.
Cf. vzgarati (se), vxigati
SMA